Začalo to úplne nevinne. Zavolala ma na koncert. Šiel som. Úplne nevinne. Bez bočných úmyslov. Aj keď sa mi páčila. Dopadlo to fajn, páčil sa mi večer. Potom sme sa začali stýkať častejšie. Zblížili sme sa celkom rýchlo. Žiaľ, ako sme sa spoznávali, zistil som, že má svojich démonov s ktorými bojuje. Neúspešne. Nedala mi šancu pomôcť jej. To, že sa nebudeme stýkať sme priebežne riešili asi 3x. Najdlhšie nám to vydržalo 3 dni.
Poslednýkrát sme to riešili 2 dni pred vianocami. Krásny čas na rozchod našich ciest :-(. Počúvalo sa to veľmi zvláštne. To slovo definitívne mám v ušiach ešte teraz. Nemám rád, keď je niečo definitívne. Dosť som o nej a o vzťahu medzi nami dvoma rozmýšľal. Vlastne to nebola láska. A možno ani vzťah. Každopádne to bolo veľké zmätenie v mojom vnútri.
Premýšľam, čo ma ku nej tak priťahovalo. Áno, je pekná, pohľad na ňu nahú ma až dojímal. Ale fyzická krása je len pozlátko. Základ pre začiatok, ale časom druhoradá vec. Asi to bolo tým, že bola iná. Iná ako ostatné slečny v mojom živote. Nie tuctová. Spôsob akým uvažovala, veci nad ktorými premýšľala a trápili ju, to ako sa vyjadrovala, to mi bolo neskutočne blízke.
Najväčší vplyv však na mňa mala tým ako neskutočne som sa cítil zmätený. Snáď každý jeden večer. Slovami sa to nedá opísať. Stále, v každom vzťahu, sa snažím mať navrch. Vo vzťahu s L som nemal. A vôbec mi to nevadilo. Bol som uchvátený z toho ako niekedy na mňa pozrela, akým spôsobom niekedy pobozkala. Nikdy to nebolo rovnaké, stále iné. A ja som bol stále zmätený. Z nej. Zo seba. Z toho čo som cítil a z toho čo vlastne ešte cítim. Veľmi zvláštny pocit nevedieť čo cítim a čo chcem. A možno tým, že je to pre mňa prvýkrát, je to aj veľmi milý pocit.
Náš vianočný rozchod asi najlepšie charakterizuje to všetko medzi nami. Bolo mi úzko, až do plaču, ale aj tak ma tým svojím zvláštnym spôsobom priťahovala. Musel som ju pobozkať. Rozišli sme sa a aj tak sme strávili ďalšie hodiny spolu. Situácia veľmi zvláštna a ja veľmi zmätený. A potom spravila niečo čím ma úplne dostala. Riešila prácu, vystresovala sa. Poriadne. A potom sa usmiala a skočila za mnou do postele. Silno ma objala a povedala, že teraz sa ideme ukľudňovať. A držala ma. A ja som sa dlho necítil tak šťastný a tak zmätený..
Určite ostaneme kamaráti. Takto sme sa rozlúčili..
Komentáre
Marcos