Večer som šiel na jej koncert. Veľmi som ju chcel vidieť spievať. Je úplne božská, keď hýbe bokmi do rytmu. Na zaľúbenie. Na tom sa nič nezmenilo. A bola taká, fakt zlatá na pódiu. Také malé, milé žieňa, ktoré sa blázni. Veľmi som s ňou nebol, stretli sme sa až okolo polnoci. Pri bare. Dozvedel som, že nejaký chalan plánuje piť tequilu z jej bruška. Od nej, samozrejme. Opäť scéna z filmu, tak som ju nechal teda, nech sa ‘baví’. Niečo po jednej odišli kamaráti a rozpadla sa mi aj partia s ktorou som sa tam zoznámil. Šiel som sa pred odchodom trošku zabaviť s L. Tancovanie s ňou bolo, hm, povedzme, že minimálne zvláštne. Navrhla nech ideme ku baru. Za 10 sekúnd zavolala toho tequila chalana. Tretikrát filmová scéna a v duchu hesla 3x a dosť som sa rozhodol ísť domov. Prišla za mnou do šatne. Vlastne si ani nepamätám, čo mi vravela. Možno som bol príliš ‘priateľský’, možno to bolo len divadlo. Zvrtla sa a odišla. Bez rozlúčky.
Kráčal som domov a rozmýšľal. Záver? Zacitujem kamaráta. Vzťah medzi nami je ako kniha. Ešte otvorená, ale už dopísaná. A možno sa mýlim, kto vie. Ja nemám rad definitívne rozhodnutia..
Komentáre